Slovak Czech English German Polish

Piatok, 23. septembra 2005

Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; lebo naveky trvá Jeho milosť. …a radovali sa, lebo Boh im spôsobil radosť.. Malo byť tým ľuďom z 12. kapitoly naozaj veselo? Oni predsa mali niečo za sebou. Mali príčinu byť malomyseľní. Keď počuli vonku v meste radostný spev, mali príčinu povedať: “Prosím ťa zavri to okno!” Určite tam nebol taký, ktorý by neoplakával niekoho zo svojich milých. Boli tam rodičia, ktorí nič nevedeli o svojich deťoch a boli tam aj deti bez rodičov. Trpká spomienka v srdci na otroctvo v cudzine ich ťažila ako olovo. A napriek tomu sa vzchopili, aby sa radovali a vzdali Bohu vďaku. Nezatvárajú okná, ale chvália Boha srdcom, slovom, piesňou, pretože Boh im dal dôvod na túto radosť. – Možno aj my sme už boli účastní na zborových a iných slávnostiach, po ktorých však nastala ochablosť. Božie chvály, ktoré zneli celým kostolom sú čoraz slabšie, až sa strácajú. Ale my nemáme nechávať úprimné chvály len na výnimočné dni. Radosť a vďaka patrí nášmu Pánovi každý deň, napriek tomu, že niekedy na nás padá únava z ťažkostí života. A náš Boh nám dáva veľa dôvodov na radosť. Život, zdravie, domov, deti, úrodu, prácu, a samozrejme to najdôležitejšie, svojho Syna, aby sme raz získali večnú radosť víťazov. A preto sú na celom svete miesta, kde sa ďakuje a kde sa spievajú chvály, kde znejú zvony, hrá organ aj gitary, miesta, kde sa otvára Biblia a kľačí sa na kolenách. A niekto vnútri povie: “Prosím ťa, otvor okno...”