Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 02. októbra 2005

Náš Boh zmenil kliatbu na požehnanie. Dobré, lepšie, najlepšie. Viete, čo je častým spoločným menovateľom mnohých civilizačných chorôb? Ak ste tipovali stres, tipovali ste správne. Ženieme sa z jednej práce do druhej, nestíhame, sme podráždení, unavení, nezvládame to. Keď si prečítame dnešný odsek, zistíme, že aj Pán Ježiš mal poriadne nabitý program. A čo už môže byť náročnejšie, ako práca s ľuďmi, keď od vás stále niekto niečo chce a zástupy sa valia zo všetkých strán. A predsa u Ježiša vidíme, že to zvláda akosi s prehľadom, vie si určiť správane hranice. Nepracuje priveľa, ale ani primálo, nedá sa pomýliť vonkajšími okolnosťami, či ľuďmi. Ide presne za Svojím cieľom, či skôr za cieľom Svojho Otca. Bolo by ľahké vyhovoriť sa na to, že bol Boží Syn, ale my len obyčajní smrteľníci. Rozhodnúť sa medzi dobrým a zlým je pomerne ľahké, ale vybrať si správne medzi dvoma dobrými alternatívami, nám dá poriadne zabrať. Ježiš, ako skutočný človek, vedel určiť, čo je dobré, lepšie a najlepšie preto, že žil v kontakte so Svojím Otcom. Vníma, že modlitba je preňho veľmi dôležitá, a tak radšej obetuje niečo zo svojho spánku, akoby sa mal vzdať modlitby. A čo ty? Nájdeš si čas na to, aby si svoj deň prehodnotil z Božej perspektívy? Len v spojení s Bohom vieme, čo dnes urobiť a kvôli dobrému neobísť to najlepšie.