Slovak Czech English German Polish

Utorok, 04. októbra 2005

Aké hrozné je toto miesto! Nie je tu nič iné ako Boží dom a tu je nebeská brána. Ponechaj ho ešte. Podobenstvo o neúrodnom figovníku má nás prebudiť k úprimného pokániu. Pôvodne bolo zamerané na Izrael, ako na vyvolený národ Boží, na ktorom malo byť zjavné Božie vyvolenie. Tri roky, cez ktoré Pán vinice očakával ovocie na figovníku, predstavujú celé to obdobie, cez ktoré Hospodin žehnaním i trestami viedol svoj ľud, aby bol hoden svojho vyvolenia a aby bolo na ňom zjavné Božie vedenie. A keď sa ovocie neukazovalo, dozrel čas k zavrhnutiu, k súdu. V plnosti času však poslal Boh Svojho Syna, Záchrancu, Spasiteľa. Ale keď Izrael aj Jeho zavrhol, prišiel súd. Sme tu však my kresťania, nový Izrael, nový vyvolený Boží ľud, ktorý sa má stať vzácnym ľudom horliacim za dobré skutky (Tit 2,14). Máme nielen Mojžiša a prorokov, ale aj Krista a apoštolov, máme všetky predpoklady na prinášanie ovocia Ducha, ovocia spravodlivosti. Ale nachádza ho Boh pri nás? Nie sme aj my figovníky, súce len na vyťatie? Musíme s pokáním uznať, že to s nami vyzerá zle. Je tu však Spasiteľ, ktorý za nás trpel, umrel a z mŕtvych vstal. Pre Jeho príhovor Boh je trpezlivý a dáva čas na pokánie, aby sme neostali stromami, súcimi len na vyťatie a spálenie. Lebo ak sa nebudeme kajať, všetci tak isto zahynieme, doznieva nám Pánovo slovo z včerajšieho textu.