Slovak Czech English German Polish

Utorok, 11. októbra 2005

Hospodin ma poslal... potešiť všetkých smútiacich. Ide o viac ako o spoločenské správanie sa, ide o pokorné chodenia pred Pánom Bohom i pred ľuďmi. Pýcha je prameňom všetkých našich hriechov. Keď moje JA je na tróne, nemôže a nechce tam byť Pán Ježiš. Keď som prevzal réžiu života do vlastných rúk, keď je zmätok v mojom vnútri, keď sú pokazené moje vzťahy s inými ľuďmi, nemôžem za to obviňovať Pána Boha. Keď však dovolím, aby Pán Ježiš sedel na tróne môjho srdca a riadil môj život, potom každý úspech a oslava patrí Jemu, ja som tu na Jeho česť a slávu bez ohľadu na to, kam ma zaradia ľudia v spoločenskom rebríku. Iste že k vôli poriadku má byť určené čelné miesto pri dôležitých slávnostiach, svadbách apod., ale pred Pánom Bohom sme si rovní na každom mieste a v akejkoľvek spoločnosti. Pamätajme na to hlavne v cirkvi! Ide aj o kresťanskú pohostinnosť, ktorá nesmie byť zištná, ale ma poslúžiť k upevneniu bratsko- -sesterského spoločenstva. Má byť súcitná v potrebách iných, ale aj rozvážna, aby nepodporovala alkoholikov, lenivcov, podvodníkov. Urobme, čo vieme a čo môžeme pre zmiernenie hladu vo svete, dávajme ryby, ale aj učme chytať ryby. Naša viera má byť činná skrze lásku. Uvedené verše 12-14 nás nútia prehodnotiť náš vzťah k bezdomovcom a zdravotne postihnutým, lebo oni sú tu pre nás a my pre nich. Potrebujeme múdrosť a vedenie Ducha Svätého pri konkrétnom rozhodovaní sa dnes, ak niekto zaklope na naše dvere a požiada o pomoc.