Slovak Czech English German Polish

Sobota, 15. októbra 2005

Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu. Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností. Ide o viac ako o vzťahy v rodine, ide o vzťah človeka k Pánu Bohu. Toto krásne podobenstvo Pána Ježiša inšpirovalo a inšpiruje kazateľov, spisovateľov, maliarov, sochárov i obyčajných ľudí k svedectvu o nepochopiteľnej Božej láske ku kajúcim hriešnikom, i veľkej Božej trpezlivosti a zhovievavosti voči ”samospravodlivým”, ”dobrým” ľuďom, ktorí sú presvedčení, že nepotrebujú pokánie a obrátenie sa k Bohu, lebo neboli nikdy preč od Neho. Uvažujme na chvíľu každý osobne: Som to ja, ktorý s veľkou drzosťou vzal do svojich rúk réžiu života, šiel do sveta ”slobody” a nezávislosti na Pánu Bohu, aby som všetko premrhal, dostal sa na dno existencie? Som to ja, ktorý v cudzom svete zatúžil po zmene, po domove a urobil rozhodný krok k návratu? Som to ja, ktorý v pokání vyznal nebeskému Otcovi svoju nehodnosť menovať sa Jeho synom? Som to ja, ktorý bol prijatý s veľkou láskou a radosťou, dostal možnosť nového začiatku a všetky práva synovstva a dedičstva? A som za to vďačný, zaväzuje ma Božia láska zjavená v Kristovi Ježišovi, mojom Pánovi? Ak sú moje a tvoje odpovede kladné, potom volajme: Haleluja! – Alebo som to ja, ktorý si myslí, že som stále dobrý a spravodlivý, usilovný a skromný, mám zásluhy pred Bohom a obdiv u ľudí, lebo od mladosti som zachovával všetky prikázania? Som to ja, ktorý vyčíta Bohu, že prijíma zvrhlých ľudí, odpúšťa im ich minulosť, mení ich životy a vyhlasuje ich za rovných so mnou? Som to ja, ktorý zanovite zostávam vonku a nechcem vojsť pod jednu strechu s navráteným bratom? Ak by bola i teraz moja i tvoja odpoveď kladná, tak je nám beda! Zostaneme naveky vo vonkajšej tme, zahynieme. Ešte dnes oľutujme hriech pýchy a samospravodlivosti, zvolajme kajúcne: „Otče, nie som hoden..., ale prijmi ma... !, pre Ježiša Krista na milosť!“ Aj takých kajúcich Pán Boh prijíma. Tvoja veľká láska, ó, Bože, zaväzuje ma k posvätenému životu!