Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 17. októbra 2005

O Hospodinovej milosti chcem spievať naveky, ústami ohlasovať Tvoju vernosť z rodu na rod. Robte si priateľov. Verím, že ma Pán Boh stvoril, dal mi telo i dušu, oči uši a všetky údy, rozum i všetky zmysly a ich doteraz zachováva; k tomu mi hojne na každý deň dáva odev i obuv, pokrm i nápoj, dom, dvor, manželku, manžela i dietky, pole, dobytok a rozličný majetok so všetkými potrebami... Reformátor M. Luther nás v Malom katechizme správne učí, že všetci ľudia na tejto zemi - veriaci či neveriaci - užívame zverené hodnoty. Nič nie je naším vlastníctvom, všetko nám bolo zverené niekým veľmi bohatým: naším nebeským Otcom. Aby sme to užívali podľa veľmi jednoduchého pravidla: pravidla LÁSKY. My, veriaci, na rozdiel od neveriacich, to vieme a uznávame. Ale často si počíname tak, ako neveriaci: márnime Pánov majetok. On však vyžaduje vyúčtovanie: vydaj počet zo šafárenia. – V takej chvíli znervóznieme. Zvlášť vtedy, keď je to oslovenie vážne; keď nám lekári už nedávajú veľa rokov života. Čo urobíme? Ako sa postavíme pred svojho Pána? Nikto sa nevyhne účtovaniu! Rýchlo si uvedomujeme, že okolo nás sú rovnakí dlžníci. Hľadáme smietku v ich oku, aby naše brvno vyzeralo menšie. Ježiš nám dáva vážnu radu: „rýchlo obnovte vzťahy s ľuďmi. Žili ste si sami pre seba – začnite myslieť na druhých. Začnite podľa pravidla LÁSKY. Nesúďte a nebudete súdení... odpúšťajte a bude aj vám odpustené,“ – hovorí u Lk 6,37. Nielen vám je odpúšťané. Boh aj tým druhým odpúšťa. Prijmite to! Zvestujte im to! Zmenšujte previnenia iných a nezväčšujte! Odmenou vám bude nové spoločenstvo s ľuďmi a poklady odložené v nebi.