Slovak Czech English German Polish

Streda, 19. októbra 2005

Pas svoj ľud svojou berlou. Novelizácia zákona Božieho. Pán Ježiš u Matúša 5,17 hovorí: “Neprišiel som zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.” Chýbalo niečo zákonu, že ho bolo potrebné naplniť? Čím ho bolo potrebné naplniť? Zdá sa, že Ježiš na zákone naozaj nič nezmenil, iba ho naplnil láskou. Tak to porozumel apoštol Pavel (R 13,10; alebo 1Kor 13,1-4). Tak to máme rozumieť aj my: zákon Boží je novelizovaný Ježišovou láskou. Nemení sa forma, nemenia sa paragrafy, ale ich zmysel. Už nie predpisy, ale Otcovo láskavé vedenie preč od záhuby. Otcovo láskavé vedenie úzkou cestou do Kráľovstva. Na otázku, či zákon ešte platí, je odpoveď: platí aj neplatí (Viď 1Tim 1,6-11.). Platí pre tých, čo ešte idú po širokej ceste, neplatí pre tých, čo sú už novým stvorením. Tak to myslí aj G 3,24: zákon sa nám stal vychovávateľom po Krista. Ak si v Kristu, zákon nepotrebuješ; lebo ťa vedie láska Kristova; ak cítiš jeho potrebu, ešte nie si v Kristu, potrebuješ vychovávateľa. Uvedený príklad o prepúšťaní manželky je jasnou ukážkou morálnej špekulácie. Tam, kde sa mi hodí, použijem zákon a jeho kľučky, kde sa mi nehodí, tam nie. Ježiš však pozerá už z novej pozície – pozície vykúpených. Tam, kde je nové stvorenie, tam už vedia žiť v láske a nepotrebujú rozvod. Rozvody sú len akési zadné dvierka pre tých, ktorí ešte neporozumeli ani láske, ani životu, ani vykúpeniu; láska však nijaké zadné dvierka nepotrebuje, keďže premáha každé nepriateľstvo a prekonáva všetky nedorozumenia.