Slovak Czech English German Polish

Piatok, 21. októbra 2005

Ako Tvoje meno, Bože, tak siaha aj Tvoja chvála po konce zeme. Hriech striehne pri dverách (1M 4,7). Zvádzanie na hriech je realita aj dnešných dní. Pán Ježiš uvádza hneď niekoľko príkladov. Je tu pokušenie rozdelenia. Často, možno každý deň a možno aj sedemkrát za deň, vstúpi medzi brata a brata, sestru a sestru, suseda a suseda, ...človeka a človeka nejaké nedorozumenie, rozčarovanie, sklamanie, urážka. Je to jednoducho preto, že každý sme iný a každý si robíme nároky na prednosť. Myslíme si: „som lepší ako on. Urazil ma. Nechápe ma. Ako môže byť taký...?“ Jedna drobnosť sa pridá k druhej a je z toho kopec, cez ktorý už na seba nevidíme a pre ktorý sa už nevieme k sebe priblížiť. On začal prvý, on musí ustúpiť. Ježiš hovorí o obidvoch stránkach: o tej, ktorá má prísť a povedať: ...odpusť mi. Aj o tej druhej, ktorá má odpustiť aj sedemkrát, ba aj sedemdesiatkrát sedem (Mt 18,22). Potom je tu zvádzanie nevery. Niekedy je ťažké veriť všetkému, čo predkladá Písmo. Inokedy sa nám mnohé veci zdajú nereálne, neaktuálne. Pane, prispor nám viery. Nevera je realita dnešných dní a striehne aj pri tvojich dverách. Potom je tu pýcha na svoje výkony. Tí duchovne horlivejší a výkonnejší sa urazia, ak ich neuznávajú, nepochvália, neocenia. Stačí, ak na cirkevnej slávnosti zabudnú pochváliť presbytera, ktorý vymaľoval faru, pokosil trávnik pri kostole a už má človek horkosť v duši a už má nepriateľa. Len ťažko sa nám derú z úst slová: Neužitoční služobníci sme...Aj tie dokážeme vysloviť s dávkou pýchy v hlase. Ak sa nemáme čím pochváliť, tak aspoň pokorou. Hriech striehne pri dverách, ale ty ho opanuj. Je to možné – v Pánovi. Pretože On ho už premohol.