Slovak Czech English German Polish

Sobota, 22. októbra 2005

Na pokyn Hospodinov táborili a na pokyn Hospodinov sa vydávali na cestu. A kde sú deviati? Ježiš to nevyžadoval. A predsa vidím Jeho zadivenú a sklamanú tvár. Dáva svoje požehnanie plným priehrštím. Napráva to, čo my kazíme. Uzdravuje. Obnovuje. Hľadá, ako by dal dohromady rozbitý svet. Mnohí hovoria aj dnes o náhode, o vyspelosti lekárskej a inej vedy a techniky, o humanizme, vývoji k lepšiemu, o šťastí, o stykoch, známostiach. Iba jeden z desiatich prichádza s vďačnosťou v srdci. Iba jeden z desiatich padá na tvár a ďakuje. So srdcom plným viery a dôvery. Iba jedného z desiatich presvedčila Božia moc a láska. Je to podivné. Aj dnes sa hovorí o desaťpercentnej návštevnosti bohoslužieb a ešte nižšej návštevnosti iných bohoslužobných podujatí. Hovorí sa o nekvalitnom programe, nedostatočnej liturgii, slabom kázaní. Ako by išlo o kultúrny program a nie o stretnutie s Ježišom. Načo tam pôjdem, ten náš farár káže tak slabo, nevie vôbec spievať, a tí ľudia okolo mňa...no, hrôza. Tu však ide o niečo úplné iného. Ide o vďačnosť srdca. O prijatie Ježišovej lásky. Práve v ľudskom prostredí. Práve skrze nedokonalé spoločenstvo. Dôležitý je jedine On, náš Pán, ktorý je uprostred! Dnes rovnako, ako vtedy. Vraciaš sa k Nemu často. S radosťou. Alebo ťa predbehli ”samaritáni – cudzinci”?