Slovak Czech English German Polish

Streda, 26. októbra 2005

Kde je mnoho snov, tam je aj mnoho daromných slov. Ale ty sa boj Boha! Dnešní farizeji si už prečítali aj Nový zákon a vedia, že keď prichádzajú do kostola, musia skloniť hlavu. Tak ich na prvý pohľad nedokážeme rozlíšiť od ľudí, ktorí preciťujú skutočnú hrôzu zo svojich skutkov a nenaplnených očakávaní, ktoré má voči nám oprávnene Boh. Možno je lepšie, že nevieme rozlíšiť úprimného kresťana od neúprimného, ale u seba by sme mali jasne rozlišovať postoje srdca, pretože Boh hľadí práve naň a nie na to, čo sa dá vidieť (1S 16,8). Kým nemáme skloneného a skrúšeného ducha, výraz tváre spravodlivosť neprinesie... Na čo si teda máme dať pozor? Napríklad na myšlienku: ”Prečo sa mi stalo to a to? Veď Boh by to nemal dopustiť!” - , ktorá hovorí: ”Som spravodlivý, a tak si nezaslúžim nepríjemné veci!” Ale aj v iných modlitbách skryte naznačujeme Bohu, že my si niečo zaslúžime a potom sme zatrpknutí, keď sa naše požiadavky nesplnia: ”Veď robím, čo je správne a Boh neodpovedá.” Na druhej strane však duša, ktorá otvorila dvere pravému Svetlu (Zj 3,20; J 1,9) jasne vidí svoju biedu, a tak sa namiesto trpkej chuti raduje z nezaslúženej milosti.