Slovak Czech English German Polish

Piatok, 28. októbra 2005

Dal som im aj svoje dni sviatočného odpočinku, aby boli znamením medzi nimi. Keď si prečítame tento text, možno si povieme: ”Pekné pre kázeň! Pekné do pamätníka! Aký bol ten Pavel milý ku svojim chránencom!” Ktosi iný zasa povie: ”Samé slová a frázy!” Lenže ďalší v ňom nachádza čosi každodenné. Nachádza rady do života, a to do života plného radosti a lásky. Aká úžasná vec je nádej pripravená v nebesiach. Nie nádej, ktorú si vytvoríme v hlave. Nie nádej, ku ktorej sa musíme siliť, aby sme sami seba presvedčili, či dokonca oklamali. Takáto nádej by nás sklamala v ťažkých časoch. – Prežíval som obdobie plné zložitých situácií, preťaženia a z toho aj temných myšlienok. A práve nádej plynúca z Božieho slova, mi vždy vliala nových síl. Nevládal som sa presviedčať o tom, že je Biblia pravdivá, ale Slovo = Logos = Kristus mi dal precítiť, že aj na konci môjho tunela je svetlo. Takáto nádej oslobodzuje. Keď máme istotu dobrého konca, sme oslobodení od strachu z budúcnosti. Kto má strach, ten okolo seba stavia múry a zhŕňa do vlastných sýpok. Ale kto vie, že v nebesiach je pripravené všetko dobré, ľahšie rozdáva lásku okolo seba. Keď sa zbavíme starostí o život, môžeme viac otvoriť dvere Duchu. A ten v nás vypestuje skutočnú lásku (G 5,22). Lásku ku VŠETKÝM svätým, teda príslušníkom kresťanskej cirkvi všeobecnej, nielen k vlastnej rodine, zboru či spoločenstvu, nielen k tým, čo majú rovnaký názor, spoločenské postavenie a vek, ale ku všetkým svätým. A to je láska, ktorá má pred Bohom cenu.