Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 30. októbra 2005

Všetky národy, ktoré si učinil, prídu a klaňať sa budú pred Tebou, Pane a Tvoje meno budú uctievať. V čase, keď som začal premýšľať, čo napíšem, dávali v rozhlase reláciu Radosť ako každú nedeľu. Započúval som sa do slov laického kazateľa Rosénia a uvedomil som si, že hovorili práve o našom texte. Vtedy som sa zahanbil, pretože moje plány na úvahu boli príliš bledé a nevýrazné. Tieto Kristove upozornenia však nie sú ani o bledých, ani o nevýrazných myšlienkach, ale o slovách, ktoré vyprovokujú aj dôstojných a vážených ľudí, aby strácali sebakontrolu, aby si trhali plášte, vyhrážali sa a vysmievali zdanlivo bezbrannému Kristovi na kríži. Predstavení synagóg sa vysmievali tomu istému Kristovi, za ktorým chodili, keď mali choré deti... A prečo? Kvôli jasnému a pevnému svedectvu o tom, kto je Boh a aká je Jeho vôľa. A hlavne preto, že kresťanstvo nie je ideológia, ale vzťah so živým Bohom pravdy a kto odmietne tento vzťah, otvorí bránu pre inú duchovnú bytosť - Zlostníka. A ten dokáže ovládať dušu a nasmerovať ju proti Ježišovi. Ale na to vlastne netreba diabla. Samotná skazená prirodzenosť stačí, aby sme Božieho Syna znenávideli, pokiaľ nám Boh nevytvoril nové srdce plné pokory. Čistý život Krista totiž ničí výhovorky a pod nablýskaným lakom ukazuje špinu a hnilobu lenivosti, povrchného náboženstvu či samoľúbosti, a to znervózňuje. Všimnime si tiež, že svetu nevadia kostoly, keď ich vníma ako súčasť kultúry. Nevadia mu služby Božie, keď ich chápe ako kultúrny zážitok na spestrenie nedele, Vianoc či svadby a narodenia dieťaťa. Ale keď povieme, že prichádzame do spoločenstva, pretože tam zažívame Kristovu prítomnosť, ktorá nás napĺňa láskou a mení život, vypočujeme si pohŕdanie a odsúdenie. A práve to je znakom, že správne nasledujeme Krista. Len nesmieme zabúdať, že ani my nie sme celkom bezhriešni, a teda keď prichádza Kristus, aby sme Mu odovzdali ďalšiu časť života, niekedy Ho odháňame a odsudzujeme aj bratov či sestry, skrze ktorých Ježiš túto svoju požiadavku nesie. Často trvá roky, kým pochopíme, že naše duchovné napredovanie už nemá dobrý smer, zriekneme sa boja či urazených postojov a padneme na kolená s vyznaním, že naše srdce nie je úplne dobré.