Slovak Czech English German Polish

Sobota, 05. novembra 2005

Keď sa naješ a nasýtiš, postavíš si krásne domy a budeš bývať v nich,... nech potom nespyšnie tvoje srdce, nezabudni na Hospodina, svojho Boha. Nezdá sa vám, že až príliš často sú niektorí kresťania veľmi ľahko manipulovateľní zanedbateľnými maličkosťami? Ako? Dávajú dôraz na názory svojich blízkych a priateľov, ktorí sú tiež kresťania, ale nereflektujú na Božie názory. Títo sa radšej riadia ľudskými radami ako Božími. Častokrát sa potom tieto rady a názory nenápadne stávajú pravidlami a nepísanými predpismi. Predpismi, ktoré nám hovoria, čo máme a čo nemáme robiť, ako sa máme a nemáme správať. Lenže väčšinou sa potom pri týchto prehnane zdôrazňovaných maličkostiach prestávame sústreďovať na to najpodstatnejšie a čoraz viac sa dostávame do pút otroctva adiaforných nepodstatných vecí. Viac nás trápi vzhľad oblečenia ordinovaného spolubrata, ako absencia viery v spoločenstve okolo nás. Nie sme prví s pomedzi kresťanov, ktorých trápia starosti s nesprávnym posudzovaním, svedčia o tom aj slová dnešného textu na zamyslenie. Avšak pre každého, kto je blúdiacim v týchto záležitostiach, je určená táto zásadná otázka: ”Chcem byť nasledovateľom Ivana, Zuzany,... alebo chcem byť nasledovníkom Ježiša Krista?” Ak sme totiž spolu s Kristom odumreli živlom sveta, ako to, že sa ešte dáme viazať predpismi? Pokiaľ nebudeme v týchto veciach závislí jedine od Krista, ale od svojich priateľov a ich ľudských názorov, nikdy nebudeme skutočne slobodní.