Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 21. novembra 2005

Boh múdrosť dáva múdrym a rozumnosť rozumným. Pozoroval som raz na jednom pohrebe dvoch mužov. Prišli sa rozlúčiť so svojím bývalým kolegom, ale do domu smútku nevošli, aj keď bolo miesto. Ostali stáť vonku a celý pohreb sa medzi sebou o niečom bavili. Bolo to určite niečo zábavné, lebo sa dosť často aj usmievali. Stáli bokom aj na cintoríne, ale po obrade nahodili smutnú tvár a išli vyjadriť pozostalej rodine sústrasť. Aj takto dnes môže vyzerať súcit. Dvoma slovami a našou prítomnosťou sa snažíme zmierniť bolesť ľuďom, ktorí niekoho blízkeho stratili. Aj keď tieto často opakované dve slová: „úprimnú sústrasť“ veľa neznamenajú. Pretože nepotešia, ani neuľahčia bolesť, ktorú ľudia v tej chvíli cítia. Som rád, že keď apoštol Pavel písal o zosnulých, nepotrpel si na prejavy slušnosti, ktoré veľa nepomôžu, ale veľmi jasne a zrozumiteľne napísal, že veriaci ľudia majú útechu v Ježišovi a nemusia sa beznádejne rmútiť. Ak si nájdete v dnešný deň čas, porozmýšľajte nad ľuďmi, ktorí sú blízki vášmu srdcu. Ak by sa im niečo vážne stalo, lúčili by ste sa s nimi s nádejou, alebo by ste museli iba beznádejne plakať, pretože nemajú nádej v Ježišovi? Uvedomte si, že práve vy im môžete pomôcť, pretože vyprevádzať niekoho bez nádeje, je skutočne smutné a beznádejné.