Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 24. novembra 2005

Hospodin však odplatí každému za jeho spravodlivosť a vernosť. Keď som bol malý, vždy ma rodičia pochválili za to, že som poslúchal. Neskôr to bolo za dobré známky a za dobré vysvedčenie, potom za dobre urobenú prácu. Čím je však človek starší, tým tých pochvál počuje v živote menej. Neviem, či má zmysel chváliť niekoho za to, že urobil niečo, čo bolo jeho povinnosťou, aj keď by to bolo urobené akokoľvek pedantne. Božie slovo hovorí o tom, že ak niečo dobré vykonáme, máme iba povedať, že sme nehodní Boží služobníci a čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme. Každopádne, človeka vždy poteší, keď ho niekto za niečo pochváli. Ale stalo sa vám už v živote, že by vás niekto pochválil za rast vašej viery, rast vašej lásky k ľuďom? A vôbec, dá sa aj za také niečo pochváliť? Apoštol Pavel takto pochválil kresťanov v Tesalonikách na začiatku svojho druhého listu. Ak mám povedať pravdu, ešte ma nikto nepochválil za to, že duchovne rastiem. Za to, že sa rozhojňujem v láske a že vo viere v Ježiša Krista som stále pevnejší. Ako je to pri Tebe milý čitateľ? Nie je to trochu chyba, keď na nás ľudia nevidia zmenu k lepšiemu? A čo náš zbor? Zbadali mimo stojaci ľudia, že je medzi nami viac lásky, viac porozumenia, viac dôvery? Čo z plného kostola, do ktorého chodia stále tí istí ľudia s tými istými hriechmi? Čo z kresťana, ktorý sa za roky, čo uveril, v ničom k lepšiemu nezmenil? Skúste dnes nájsť hriechy, ktoré ste opustili od toho dňa, keď ste uverili. Prajem vám, aby ich bolo veľa.