Slovak Czech English German Polish

Sobota, 26. novembra 2005

Ja, Hospodin, spĺňam slová svojich sluhov a uskutočňujem radu svojich poslov. Keď ste si prečítali dnešný text z listu Tesalonickým, prezrite si ho pozorne ešte raz a skúste v ňom nájsť slovesá, ktoré hovoria o tom, čo Pán Boh urobil pre človeka a jeho spasenie. Ak ste si ich dobre spočítali, je ich šesť. Pán Boh si nás vyvolil, posvätil, obdaril, povolal, dal nám večné potešenie a dal nám dobrú nádej. A to apoštol Pavel v týchto pár veršoch určite nepovedal všetko, čo nám Boh dáva k spaseniu. Tak ma napadlo: “Čo som pre svoje spasenie urobil ja? Ja sám ako človek, ako kresťan?” Na začiatku svojho kresťanského života som sa pýšil tým, že som uveril v Boha a že som sa sám pre Boha rozhodol. Keď však čítam tieto slová apoštola Pavla, uvedomujem si, že sa nemám čím pochváliť. Pretože skôr, ako som sa ja rozhodol, bol tu Boh, ktorý vo mne cez Ducha Svätého konal. Povolával ma, obdaril ma mnohými darmi, posvätil a veľmi zvláštnym spôsobom priviedol k sebe. – Raz v škole som spolu so spolužiakom dostal prácu. On sa na to vykašľal a ja som ju robil sám. Stálo ma to veľa námahy, ale pochvalu dostal aj on, hoci nepohol ani prstom. On sa iba pripojil, keď sme to niesli profesorke. Čím viac študujem Božie slovo, tým viac v sebe vidím môjho bývalého spolužiaka. Pán Boh ma zachránil a ja sa na celom tom zázračnom projekte spásy človeka iba veziem. Ďakujme Mu za to, že od nás nežiada polovicu práce, lebo by sme to nikdy nezvládli.