Slovak Czech English German Polish

Sobota, 17. decembra 2005

Prečo musí byť moja bolesť ustavičná a moja rana nevyliečiteľná? Nechce sa zahojiť. Chceš byť voči mne ako klamný potok, voda, na ktorú sa nedá spoľahnúť? Jediná možná cesta k Bohu je cez pokánie. Blížia sa sviatky vianočné. Ľudia myslia na všetko, čo by im mohli sviatočnú pohodu spríjemniť. Myslia ozaj na všetko? Na všetko vonkajšie možno áno! Ale nemyslia na to základné. Na svoju cestu k Bohu. Nemyslia na pokánie. Ono jediné je základom každej ozajstnej radosti. Pokánie je základom pravého pokoja. Nedajme si ukradnúť sviatočné dni diablovi, ktorý nám ponúka zhon, upokojenie duše cez darčeky, ospravedlnenie svojej nehodnosti cez predstieranú pohodu a lásku. Poďme ku prameňu. Poďme k Ježišovi a očistime sa zo svojej hriešnosti a nečistoty. A Boh vyleje na nás Ducha svojej milosti. Nebude už miesto pre sklamanie, bolesť, plač a bedákanie. Prosme o tento dar. Prosme snažne, ako nás k tomu vyzýva aj náš text.