Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 22. decembra 2005

Lebo Ty, Bože, skúšal si nás, prečistil si nás, ako sa čistieva striebro. Ľahostajnosť je najväčšia brzda. Najväčšou biedou národa za Malachiášovho pôsobenia bola jeho náboženská ľahostajnosť. Bojujeme s ňou aj my: nezáujem o Božie veci, povrchnosť a pasivita kresťanov v ich každodennom živote. Náboženská ľahostajnosť funguje v cirkvi ako zatiahnutá brzda. Nie a nie sa pohnúť dopredu! Darmo pridávate plyn, vymýšľate nové stratégie ... Skúste si predstaviť, aký obrovský posun vpred by však nastal, keby sa tá zatiahnutá brzda náboženskej ľahostajnosti zrazu uvoľnila: zástupy ľudí by sa stali aktívnymi, začalo by im záležať na Bohu, na sebe, na svojich blížnych, na cirkevnom zbore, neprizerali by sa nezúčastnene, ale angažovane by konali, nemlčali by, ale ich slová by mali váhu.... Aký posun vpred by to bol pre súkromný život, cirkevný zbor, aká by to bola zmena pre medziľudské vzťahy... Z tohto zorného uhla najlepšie vidieť, ako je nám náboženská ľahostajnosť veľmi na škodu. Mnohé dobré veci padnú, alebo sa nemôžu uskutočniť práve kvôli nej. Čo nábožensky ľahostajného človeka preberie z nezáujmu, z apatie, zo spánku? Pán Boh niekedy rozdáva aj “facky na prebratie”. Luther v teológii kríža hovorí, že Pán Boh niekedy dáva ľuďom najprv zažiť svoj cudzí skutok (hlad, choroba, utrpenie), aby preukázal ľuďom svoj vlastný skutok – svoju lásku, milosť, pomoc, silu, vernosť. Vďaka, že Pánu Bohu nie sú ľahostajní ani tí, ktorí sa voči nemu správajú ľahostajne. Neprestávajú byť Jeho deťmi. Volá ich rôznymi spôsobmi: “Návráťte sa ku mne” a pridáva aj zasľúbenie: “- a ja navrátim sa k vám.”