Slovak Czech English German Polish

Piatok, 30. decembra 2005

Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu, a v jeho duchu nieto ľsti! Môžeme vidieť Boha? Asi poviete, že nie. To isté hovorí aj evanjelista Ján: Boha nikto nikdy nevidel. A predsa. Boží Syn Ho urobil známym. On nám Ho umožnil a umožňuje poznať. Biblia hovorí o Bohu od prvej stránky. Na samom začiatku človek vedel o Bohu viac. Stretával a rozprával sa s Ním. Po páde toto videnie pominulo. Človek vyhnaný z raja, tápe v temnote. Hľadá stratený raj, hľadá Boha. Začínajú sa dejiny náboženstiev. Dnes ich je neúrekom. Ale všetko to hľadanie a poznávanie bolo a je len čiastkové. Ako keď sa snažíme v tmavej miestnosti nájsť, či rozoznať neznámy predmet. Niekto povie, že tam nič nie je. Iný hmatom zistí niečo, ale nevie čo. Ježiš však zjavuje o Bohu omnoho viac. Nezjavuje Boha, ktorého by mal človek hľadať, ale naopak, Boha, ktorý hľadá človeka (1J 4,10). Ježišovými očami môžeme vidieť Boha najjasnejšie a najdokonalejšie. Vnímať Boha Jeho očami je vrchol poznania Boha. Niekedy nás mýlia podoby Boha v Starej zmluve. Javí sa nám krutý, stranícky, despotický a pod. To preto, že to všetko boli pohľady čiastkové. Ježišovými očami vidíme v plnosti. Opäť nám pomôže Ján v prvom liste 4,12-14: “Ak sa milujeme, Boh zostáva v nás. Až tak blízko je Boh – na dotyk.”