Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 02. januára 2006

Nebudú počuť o útlaku v tvojej krajine ani o pustošení a skaze na tvojom území. Svoje hradby nazveš Spásou a svoje brány Chválou. Ján Krstiteľ bol nesporne mimoriadna osobnosť. Nosil čudné oblečenie, jedával zvláštnu stravu a zvestoval neobvyklé posolstvo ľuďom v Júdey, ktorí za ním prichádzali na púšť. Tento veľmi divoko vyzerajúci muž nemal moc, ani postavenie, ani bohatstvo – ale ľudia boli zasiahnutí jeho Slovom. Sám seba nazval „hlasom volajúceho na púšti“ (v. 21). Hoci farizeji chceli vedieť, kto vlastne je, on chcel, aby vedeli, kto je Ježiš. Keď ľudia prichádzali za Jánom a upierali na neho svoje oči, on staval do popredia zasľúbeného Mesiáša. Mali o ňom vysokú mienku, ale on hovoril: „Nie ja som dôležitý, dôležitejší je ten, čo prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať Mu remienky na obuvi“ (v. 27). Iba takéhoto pokorného služobníka Boh mohol použiť na to, aby sa stal „volajúcim hlasom“. Hlasom, ktorého hlavným poslaním je zvestovať príchod Božieho Syna a Božieho kráľovstva. Keď aj my pochopíme, kto je to Kristus a prijmeme svoje poslanie na tejto zemi, ktoré nám Boh zveril a slávu za to prenecháme Ježišovi, tak, ako to urobil Ján Krstiteľ, potom Boh aj cez nás bude konať veľké, úžasné veci.