Slovak Czech English German Polish

Utorok, 17. januára 2006

Zachovávajte moje ustanovenia a plňte ich; ja som Hospodin, váš Posvätiteľ. Prechod cez Jordán majú Izraeliti už šťastne za sebou. Pred nimi sa rozprestiera mesto Jericho. Je to prvý úsek krajiny, ktorú majú vlastniť. Brány mesta sú uzavreté a mohutné hradby pozorne strážené. Izrael nemá techniku, ani skúsenosti, ktorými by mesto dobyl. Žiadnu techniku a skúsenosti vlastne ani nepotrebuje. Tento boj vedie Hospodin sám. On sám bojuje. Ľud nemá robiť nič iné, len chodiť s truhlou zmluvy, mlčať a na siedmy deň spustiť bojový pokrik. Zrejme tomuto nariadeniu vôbec nerozumeli. Poslušne však vykonali všetko, čo im Pán Boh prikázal. Ich obliehanie bolo činom viery a oni sa osvedčili ako verní. Jericho dostali poslušnosťou a vierou. Náš text však hovorí ešte o niečom inom. Toto mesto nebolo – až na neviestku Rachab schopné reformovať sa, zmeniť sa a preto musí zaniknúť. Má v ňom byť uskutočnený krutý a neúprosný zákon kliatby, ktorý má Izrael chrániť pred pokušením modloslužby. No záchrana Rachaby zase jasne hovorí, že ten, kto sa bezvýhradne pripojí k Hospodinovi a jeho ľudu, bude žiť. Boh zjavený v Kristovi chce, aby boli všetci ľudia spasení a došli k poznaniu pravdy. Tak neľútostné obrazy v Biblií ako je zničenie Jericha nám jasne hovoria, že sú len dve cesty. Cesta života a cesta smrti.