Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 19. januára 2006

Nebojte sa, nech spevnejú vaše ruky. ´Je to kruté konanie´, povie si nejeden z nás pri čítaní tejto kapitoly. Nedalo sa konať ináč? Nemohli sa pôvodní obyvatelia z mesta odsťahovať? To mohli, a napriek tomu, že počuli o silnom Bohu Izraela, pred ktorým svoje mesto neubránia, neurobili tak. Padlo im zaťažko opustiť svoje domy, majetok, zobrať len to najnutnejšie a ísť. Ich srdcia lipli na tom, čo im náležalo a to im prinieslo skazu. Druhá otázka, ktorá môže človeku pri čítaní tejto kapitoly napadnúť je, či nemohli žiť oba národy pekne pospolu? To však nebolo možné. Keby tam žili pospolu, po čase by vyvolený Boží ľud prevzal pohanské praktiky, spohanštel by a zabudol na Hospodina, svojho Boha. Že by to tak nemuselo dopadnúť? Dopadá to tak aj dnes. Nedávno som cestovala s istými snúbencami. Jeden z nich je veriaci, druhý nie. „Tak by som bola rada, keby šiel môj sme letieť z New Yorku do Londýna. Keď sme prileteli, na letisku v New priateľ so mnou do kostola aspoň počas sviatkov,“ povedalo dievča. A priateľ na to, že jeho do kostola nikto nedostane. Napokon vysvitlo, že i jej návštevy bohoslužobných podujatí rednú. Pred niečím podobným chcel Pán Boh Izrael ochrániť. Pred postupným odpadávaním od viery a napokon pred vlastným sebazničením a záhubou. Chce ochrániť aj nás.