Slovak Czech English German Polish

Piatok, 20. januára 2006

Rozpomeň sa na mňa, Hospodine, podľa priazne k svojmu ľudu, navštív ma svojím spasením. Mesto Aj je porazené a na znak víťazstva stavajú Izraeliti oltár. Týmto oltárom dávajú najavo, že územie mesta patrí Hospodinovi. Odteraz v ňom vládne On. Zasľúbenie, ktoré dal Hospodin ich praotcom, Abrahámovi a Jákobovi - „Tvojmu potomstvu dávam túto krajinu od rieky Egyptskej až po veľkú rieku, po veľtok Eufrat...“ (1M 15,18) - sa stáva skutočnosťou. Nachádzajú sa uprostred zasľúbenej zeme. Odtiaľto sa budú postupne rozmiestňovať na ostatné územie. Skôr ako k tomu príde sa však potrebujú posilniť a upevniť vo viere. Lebo to, čo ich čaká, nebude len obsadzovanie krajiny, ale aj boj s pohanským náboženstvom a s pohanstvom môžeme dobre bojovať len vtedy, keď sme vo viere pevní a istí. Keď vieme, komu sme uverili, keď poznáme, že len Hospodin je naším svetlom a spásou, že Hospodin nám je pevnosťou žitia. A práve slová zákona, požehnania i kliatby (5M 28) a všetko to, čo už prežili, ich utvrdzuje v poznaní, že Hospodin je Boh, a niet Boha mimo Neho. Ak budú kráčať po Jeho cestách, bude sa im dobre dariť, ak Ho opustia, sami vyrieknu ortieľ odsúdenia nad sebou. Tu je Slovo zasľúbenia aj pre nás.