Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 23. januára 2006

On je živý Boh a ostáva naveky; Jeho kráľovstvo nezahynie a Jeho vláda nemá koniec. Niet väčšej istoty pre začiatok týždňa, než slová uistenia, že Boh je so svojim ľudom. Niet väčšej istoty, že tak ako Pán Boh bojoval za národ izraelský, bude viesť aj svoj súčasný ľud na ceste do zasľúbenej zeme, do nebeského Kanaánu. Izraelský ľud viedol ďalší zápas o svoju novú krajinu, o svoje miesto, kde mal dlhé roky žiť. Čakal ho však ťažký boj. Právom sa obával a strachoval ako to zvládne. Akoby mu chýbala vnútorná istota, že sa to podarí. Preto Boh konal, aby posilnil svoj ľud. Boh bojoval s ním. Bojoval tak silno, že priam zázraky sa udiali na nebeskej oblohe. Slnko a mesiac - znaky mnohých pohanských božstiev – „zmĺkli“, čo značí, že pohanskí bohovia ostali ticho. Nepomohli národom, mestám, ľuďom, ktorí sa im klaňali. Spiaci falošní bohovia nikomu nepomôžu ani v súčasnosti. Hospodin, mocný kráľ, však nielenže stojí v tomto zápase za svojim ľudom, ale dokonca zaň aj „bojuje“. A to je veľký rozdiel medzi mlčiacimi, stojacimi bohmi pohanov a Bohom Abraháma, Izáka a Jákoba. Národ izraelský bol národ vyvolený. Súčasný ľud Boží sú tiež vyvolené deti nebeského Otca a Boh ich má veľmi rád. Nie nadarmo Ján píše citujúc slová Pána Ježiša, že nikto mi nevytrhne ľud Boží z rúk. Boh je živý Boh a ostáva naveky. Keď vtedy bojoval za svoj ľud, aj dnes bude chrániť všetky svoje deti na ich ceste života. Nech táto istota nás sprevádza počas každého jedného dňa v týždni, dnešok nevynímajúc.