Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 26. januára 2006

Lebo Ty si mi nádejou, Pane, Hospodine, Tebe dôverujem od svojej mladosti. Tento príbeh ma dve časti. Prvú si povieme dnes a druhú zajtra. Keď Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše postavili oltár, ostatných 10 kmeňov sa proti nim vzbúrilo a obvinilo ich, že chcú slúžiť falošným Bohom. Dokonca sa chystali proti svojim bratom bojovať. Z tohto textu vyplýva jeden zaujímavý princíp skladajúci sa z dvoch častí. Ako prvé som si uvedomil veľkú horlivosť, ktorá sa prejavila v ostatnom národe. Nikto nesmie slúžiť falošným bohom. Hriech musí byť vykorenený. Kiež by každý z nás prejavoval jasný odpor voči zlu a hriechu. Vedel ho pomenovať a bojovať proti nemu. Nemala by nás nikdy ovládnuť ľahostajnosť, keď vidíme páchanie hriechu. Hriech je vždy hriechom. Je dôležité zastávať jasné a zrozumiteľné postoje. To druhé, čo človeka oslovuje, je, že boli ochotní nielen hneď bojovať, ale predtým si ešte chceli overiť, či je naozaj pravdivá ich domnienka. Totiž, že ich bratia stavajú na druhej strane Jordánu oltár pohanským božstvám. To bolo veľmi múdre. Overiť si, prečo to robia, spýtať sa na motívy, až potom zaujať konkrétne stanovisko. Tak aj my dnes, pokiaľ budeme vidieť, že niekto robí niečo, čo nechápeme a nám sa to zdá hriešne, zlé, najprv sa spýtajme: prečo to dotyčný robí? Snažme sa najprv človeka pochopiť a až potom zaujmime konečné stanovisko. Keď to takto budeme robiť, predídeme veľkým škodám a nedorozumeniam a aj dnešný deň bude slnečný a požehnaný.