Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 29. januára 2006

Z úst detí a tých, čo sú pri prsiach si pevnosť založil. Pavol prežíva radosť, keď počuje o viere svojich bratov v Pána Ježiša a o láske k svojim bratom a sestrám. Jeho vyznanie je veľmi úprimné a radostné. Teší sa z viery a lásky svojich blízkych kresťanov. Listy povzbudenia prinášajú adresátovi radosť. Ak by apoštol Pavol napísal našej rodine, nášmu spoločenstvu, zboru, cirkvi, aký by to bol list? Bol by plný vďaky? Radosti? Povzbudenia? Alebo napomenutia? Je zaujímavé, že Pavol nezostáva len pri ďakovaní, ale pozýva ľudí ďalej. Aby urobili ďalší krok. Nechce zostať len na povrchu, ale pokračuje k podstate kresťanskej viery a vo svojich modlitbách prosí za svojich bratov a sestry, aby ešte hlbšie prenikli do podstaty života s Pánom Ježišom. Chce, aby im Pán ešte viac osvietil vnútorný zrak. Aby im dal Ducha Božieho, ktorým by mohli viac spoznávať samotného Krista. Chce, aby veriaci naplno spoznali hĺbku vzťahu s Pánom a veľkosť Jeho moci v ich každodennom živote. Aj v tento deň, v deň Pánovej moci prosme Pána, nech naplno spoznávame veľkosť Jeho sily v nás, ktorá sa prejavila vzkriesením Krista z mŕtvych! Otvárajme svoje oči a hľaďme na Pána Ježiša, nech vidíme, čo koná pri nás. Nech Ho spoznávame oveľa bližšie a toto poznanie nech upevňuje a posilňuje našu každodennú vieru! P.S.: Skúsme napísať a poslať aj my niekomu podobný list a vyjadrime v ňom svoj postoj k viere nám blízkeho človeka alebo spoločenstva. Možno niekto potrebuje prijať takýto list. Máme komu napísať?