Slovak Czech English German Polish

Piatok, 03. februára 2006

Počuj moju modlitbu, ó Hospodine, naslúchaj môjmu volaniu! Nemlč, keď vylievam slzy! V kúte záhrady rástla divá čerešňa a na jednom z jej konárov visela kukla. Motýľovi však v nej už bolo tmavo a tesno. Čerešňa ho však varovala, aby nevylietal z kukly skôr, ako sa naplní jeho čas. No motýľ sa tak tešil na záhradu a slniečko, že nevydržal, kým mu kukla praskne a vyletel z nej. Šťastný lietal po záhrade a nevšimol si, že slnko zapadlo a krídla mu vlhli od dažďom presiaknutého vzduchu. V diaľke zbadal mihotavé svetielko a v mylnom presvedčení, že je to slnko, roztiahol krídla v strmhlav vletel do svetla zapálenej petrolejky. Čo to len urobil? Poslušnosť človeka voči Bohu je nevyhnutná na to, aby v ich vzájomnom vzťahu vládla harmónia. Božie rozkazy tu nie sú na to, aby nás obmedzovali, ale aby nás chránili pred nebezpečenstvom. Ak odmietame poslušnosť, stávame sa riekou, ktorá sa vyleje z brehov a prejaví sa svojou ničivou silou. Božie prikázania sú korytom, ktoré usmerňuje smer prúdu nášho života, aby sme boli riekou, ktorá prináša život a nie, aby sme boli pre okolie ničivým živlom, pohromou a katastrofou. Prameňom zla nie sú vonkajšie podmienky, ktoré sa dajú odstrániť zmenou spoločenských pomerov, ale jazva neposlušnosti, ktorú nosíme v jadre svojej existencie. Ako môžeme zlo neposlušnosti zlomiť? Istá legenda hovorí, že keď Adam a Eva po vyhnaní z raja prvýkrát videli zapadať slnko, zľakli sa, pretože si mysleli, že kvôli ich vine svet klesá späť do temného chaosu. Plakať prestali až vo chvíli, keď začalo vychádzať slnko. V kresťanstve je slnko symbolom Krista. Keď ho uvidíme vychádzať, aj my môžeme nad sebou prestať plakať.