Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 05. februára 2006

V utíšení a dôvere bude vaša sila. V 19. storočí, v dobe rozvoja vedy a techniky, „pokrokoví“ filozofi tvrdili, že náboženstvo je len obyčajný výplod strachu a jeho cieľom je strach v ľuďoch udržiavať. V postmodernej dobe, v ktorej sa viera v Boha čoraz viac vytráca, však nie je o nič menej strachu. Ba práve naopak! Obavy a úzkosti nás prenasledujú viac ako kedykoľvek predtým. Výdobytky vedy strach neodstránili, niektoré sa dokonca stali jeho prameňom. So strachom je potrebné bojovať, lebo je vajcom, z ktorého sa rodí nenávisť, fanatizmus, rasizmus, neonacizmus... V celom západnom svete, ale aj u nás na Slovensku sme svedkami prebúdzajúceho sa neonacizmu, ktorí sa rodí práve zo strachu. Mladí muži v gardistických uniformách a vážnym výrazom v tvári pochodujú ulicami, aby za dav a celok skryli svoj strach a vzbudzovali hrôzu z vlastnej sily. Najúčinnejšou zbraňou proti strachu je láska. Ten, kto miluje, nepotrebuje spojencov, nepotrebuje sa spájať. Z lásky sa nepochoduje, ale tancuje. Prameňom lásky je Boh, ktorý nás ako Otec miluje a jeho láska vyháňa strach. Neraz nevieme presne, kam nás chce viesť, ale dôverujeme Mu ako dieťa, ktoré raz otec stavbár vyniesol na lešenie vysokej budovy, aby si zvyklo na výšku a netrpelo závratmi. – A nebál si sa? - pýtali sa ho potom. – Nie, lebo ma držal otec, - odpovedal. Ježiš na nás kladie svoju pravicu a hovorí: „Neboj sa!“ Tým poukazuje na to, že On je ten pevný ostrov v rozbúrenom mori tohto sveta. Túto výzvu si musíme neustále opakovať a vštepovať hlboko do srdca.