Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 19. februára 2006

Dúfajte v Neho, ľudia, v každom čase; vylievajte si pred Ním srdce! Boh je naším útočiskom. V uplynulom týždni sme mohli vidieť na príklade Gideonovho víťazstva nad Midjáncami, že naša schopnosť je z Boha, a preto človek nemá dôvod na to, aby sa vyvyšoval. Apoštol Pavol po tom všetkom, čo vytrpel pre Krista, po práci, ktorú konal pre šírenie evanjelia, po úspechoch, ktoré dosiahol, aj po zjaveniach Pánových by sa, ľudsky povedané, mal čím chváliť. Aby sa však nevyvyšoval, bol mu daný osteň do tela, aby tým viac poznal Božiu moc, ktorá pôsobí cez slabého človeka. Takýto osteň, ktorý nás deptá, je často daný aj nám a je akýmsi spomaľovačom na cestách nášho života. Môže to byť doslova osteň v tele – choroba, fyzický neduh, môžu to byť všelijaké ťažkosti, sklamania, rodinné problémy, ktoré nám aj v duchovnej oblasti pripomínajú slová proroka Jeremiáša: „Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou. Nechváľ sa, silák, svojou silou! Nechváľ sa, bohatý, svojím bohatstvom!“ (9,22) Lebo keby sa nám všetko darilo tak, ako by sme chceli, keby sme nemali všelijaké „problémy“, keby sme nemali aj neúspechy v duchovnej oblasti, v cirkvi a v jej činnosti, ľahko by sme podľahli pokušeniu ma ako zrenicu oka! Žalm 17,8 chváliť sa. Preto buď vďaka Bohu aj za tie „ostne“, ktoré nás nútia „spomaliť“, uznať svoju slabosť, no tým viac vedú k poznaniu, že naša schopnosť je z Boha a práve vtedy, keď mdlieme, sme mocní. Lebo vtedy cez nás pôsobí On.