Slovak Czech English German Polish

Streda, 22. februára 2006

Tak Ťa budem žehnať za svojho života a v Tvojom mene budem dvíhať dlane. Podľa Božieho zákona bola prísaha alebo sľub Bohu niečím, čo nesmelo byť porušené. Písmo Sväté vraví: „Ak muž dá Hospodinovi sľub alebo prísahu, že berie na seba záväzok, nech nezruší svoje Slovo, nech splní všetko tak, ako to vyšlo z jeho úst.“ Sľub mal v staroveku rovnakú platnosť ako napísaná zmluva. Mnohí ľudia v biblických dobách sľubovali a niektoré z týchto sľubov, ako ten Jefteho, boli veľmi nerozumné a neskôr priniesli veľké nešťastie. V duchu sa pýtame: „Ako je možné, že taký rozvážny muž, akým Jefte nesporne bol, mohol povedať čosi také bláznivé?“ Nuž každý z nás má slabé chvíľky a občas sa mu jazyk pošmykne. Jefte v návale bojovej horúčky, aby dokázal Bohu oddanosť a získal od Neho požehnanie, vyriekol niečo tragicky závažné. Tento unáhlený sľub mu priniesol nevýslovnú bolesť. Stal sa zodpovedným za smrť svojej dcéry, jediného dieťaťa, ktoré mal. Aj my občas v nadšení a pod tlakom emócií sľúbime Bohu, či svojim blížnym niečo veľmi nerozumné, niečo, čo nie je v našich silách splniť. Keď budúcnosť ukáže, že naše sľuby neboli naplnené, pociťujeme výčitky svedomia. V tejto súvislosti kniha Kazateľ odporúča: „Ak dáš sľub pred Bohom, nemeškaj splniť ho, lebo On nemá záľubu v bláznoch: „Čo sľúbiš, to aj splň! Radšej nesľubuj, akoby si mal sľúbiť, a nesplniť.“ Ak sa teda niekedy rozhodneme čosi sľúbiť, dobre zvážme, či sme schopní to aj splniť! Nesnažme sa za každú cenu niečo sľúbiť, či už ide o sľub Bohu alebo blížnym, lebo väčšinou to nebýva ani potrebné, ani to neprináša osoh. Viac ako sľuby si Boh váži poslušnosť a ľudia dobrosrdečnosť.