Slovak Czech English German Polish

Streda, 01. marca 2006

Jákob povedal svojim domácim: Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte so sebou a očistite sa. Kapitola začína tým, že do rodiny Ježišových priateľov vtrhla choroba. Lazár mal dve sestry. A čo urobili tieto jeho sestry? To, čo robí každý kresťan v podobnej situácii – obrátili sa s prosbou na Ježiša. (3) Ich prosba o pomoc bola založená na istote Ježišovej lásky k Lazárovi. Áno, aj tí, ktorí sú Kristom milovaní, ochorejú a zomierajú. Ani ich choroba a dokonca ani smrť však nič nemení na tom, že sú Kristom milovaní. Prekvapujúce nie je to, že Ježišom milovaní sú chorí. Prekvapujúce je to, že Pán Ježiš nevypočul hneď ich prosbu o pomoc. (6) Nie je to nakoniec predsa len prejav nelásky? Nemýlili sa tieto sestry, keď povedali, že Ježiš miluje ich brata? Nie nemýlili sa. (5) Prečo potom čakal? Veď oni sa modlili. Prosili Ho. Dúfali. - Nebola to ani Jeho neláska, nebol to ani strach o seba, ani bezmocnosť, prečo čakal ešte dva dni. Alebo bola chyba v Lazárovi? Zhrešil a či nemal dosť viery? Nič také. Ľudia milovaní Bohom aj onemocnejú aj zomierajú. Aj my sa modlíme. Prečo Kristus nezasiahne? Prečo nás necháva čakať? On nám dáva tú istú odpoveď, ako dal vtedy: „Pre slávu Božiu.“ (4b) Nie smrť, ale vzkriesenie zjaví slávu Božieho Syna. Znamenia zjavovali, kto je On. Zjavovali Jeho slávu, Jeho Božský pôvod. A tento v poradí už siedmy zázrak v Jánovom evanjeliu bude vrcholným znamením a bude zjavením Jeho moci a slávy. Preto čakal, lebo mal pre nich niečo väčšie, slávnejšie. Nezabúdajme na vzkriesenie!