Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 02. marca 2006

Bázeň pred Hospodinom znamená nenávidieť zlo. Už ste sa niekedy tešili z ľudského nešťastia? Radovali ste sa zo sĺz a smútku iných ľudí? Alebo skúsme to obrátiť. Ako sa cítite vtedy, keď sa niekto teší na vašom nešťastí? Keď sa raduje a vy pravé vtedy plačete? Nič príjemné, však? A predsa práve o Ježišovi dnes čítame, že sa raduje tam, kde iní smútia. Na jednej strane hovorí o tom, že jeho priateľ Lazár, ktorého ma veľmi rád zomrel a na druhej strane hovorí o tom, že prežíva radosť. Je skutočne Pán Ježiš škodoradostný? Teší sa s ľudského nešťastia? Vôbec nie! Kvôli nám sa však raduje. Kvôli tým, ktorý žili vtedy v Betánii a aj kvôli nám, ktorí žijeme dnes kdekoľvek na svete. Raduje sa lebo vie, že vzkriesenie je väčšie znamenie, ako uzdravenie. Vie, že Lazára vzkriesi a preto hovorí v smútku o radosti. Preto hovorí o krutej a hroznej nepriateľke smrti, ako o spánku. Kvôli nám, aby sme verili. (15) Toto znamenie má byť pomocou k viere. Pretože z ľudského pohľadu sa tu všetko končí, Lazár bol už totiž štyri dni v hrobe. Všetko ľudské snaženie došlo k hranici, ktorú už nemôže prekročiť. Podľa židovského chápania hľadá duša ešte tri dni telo zosnulého. Štvrtým dňom sa začína nezadržateľný rozklad. Lazár bol teda skutočne mŕtvy a s ním zomrela aj všetka nádej. Ten, pre ktorého je smrť len spánkom, má však dôvod na radosť. A my s Ním.