Slovak Czech English German Polish

Piatok, 03. marca 2006

Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal. Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka. Keby? Keby? Nestalo sa však. Pán Ježíš mešká. Aspoň tak sa to zdá tým, ktorí Ho čakali. Aj my to poznáme. Keby si, Pane Bože, konal podľa našich predstáv! Keby si nás viac počúval a robil všetko tak, ako chceme my! Tu však vidíme, že môžeme byť šťastní, že živý Boh koná podľa svojej vôle. On nám rozumie, aj keď my Jemu vždy nie. Marta ho dobre poznala, ale nie vždy mu rozumela. No napriek mnohej nechápavosti a otázkam typu: „Prečo…?“ a “Keby…?“ verí, že Boh dá Ježišovi všetko, o čo ho bude prosiť. A tak sa pred nami otvára rozhovor o tom, čo ma prísť. (23-27) Čo z tohto rozhovoru vyplýva pre kresťana? Dve úžasné veci. Sľub budúceho vzkriesenia nášho tela (25) a sľub nesmrteľnosti (26). Čo však z toho vyplýva pre nekresťana? Pre neveriaceho? Nuž to, že bez viery v Pána Ježiša Krista zomrie naveky. Večne zahynie a večne bude oddelený od Boha. A preto sa Pán Ježiš pýta dnes už nie Marty, ale mňa i teba: „Či veríš tomu?“ (26b) On sa ťa nepýta, či rozumieš? Mnohí sú kresťanmi už dlhé roky a nerozumejú všetkému. On sa ťa však pýta: „Či veríš?“