Slovak Czech English German Polish

Utorok, 07. marca 2006

Hospodin mi riekol: Spomedzi ich bratov vzbudím proroka, ako si ty, a vložím svoje slová do jeho úst. Predstavujem si štát, kde neexistujú podpory v nezamestnanosti a ani jeden človek si nedovolí snívať o dôchodkovej reforme. Mnoho obyčajných ľudí, ešte ráno nevie, či sa im podarí zamestnať sa ako nádenníkom, aby im nemuselo trhať srdce pri pohľade na ich hladné deti. Na uliciach je veľa chudobných, ale jediné, o čo sa štát zaujíma, sú dane. Tie slúžia na platenie armády, ktorá ešte viac pošliape po dôstojnosti národa, ktorý ju platí. Nejako podobne sa možno žilo aj v Betánii. V takejto dobe predstavovalo tristo denárov (cena masti), priemerný ročný zárobok a obrovský majetok. Možno si Mária šetrila túto nádobu na balzamovanie vlastného tela, až raz zomrie. Prečo rozbila Mária najcennejšiu vec a potrela masťou Ježišove zaprášene nohy? Veľa sa o Márii nedočítame, ale skoro vždy ju vidím pri Jeho nohách sedieť a pozorne počúvať. Verím, že toto bol dôsledok jej veľkej obete a prejavu vďaky a úcty. Ježiš Máriu oslovil svojim posolstvom a ona sa pri jeho nohách učila lepšie chápať cenu obete. Masť bola to najcennejšie, čo mala, preto ju obetovala pre Toho, ktorý sa práve chystal obetovať to najcennejšie, čo môže mať ten, čo má všetko. Vlastný život. Nepochybujem, že ak budeme tráviť čas s Pánom Ježišom tak, ako Mária, že budeme lepšie chápať aj Jeho obete, aj hodnotu vecí, ktoré nás obklopujú. Nechcem sa na život pozerať očami Judáša. Takýto pohľad nevidí V prvej kapitole knihy Ester čítame príbeh o kráľovnej Vaští, ktorá nebola milosrdenstvo ani obeť. Z celého srdca však túžim vidieť svet očami Márie, kde je miesto pre dobré skutky a pomoc, kde je miesto pre Boha.