Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 09. marca 2006

Ani do staroby a šedín neopúšťaj ma, Bože, kým nezvestujem Tvoje rameno všetkým budúcim pokoleniam. Ak by si Ježiš zamiloval život na Zemi, ako by vyzeral Jeho životopis? V prvom rade by sa nenarodil v maštali, ale v kráľovskom paláci. Otcom by mu bol cisár a nie Jozef, ktorý bol taký chudobný, že na obetovanie nemal baránka, preto mohol obetovať len holúbätká. Určite by si nevybral meno Jošua, ktoré bolo úplne bežné a obyčajné, ale napríklad Augustín. Nežil by v Nazarete, ktoré bolo takým zapadákovom, že sa ani nedostalo do zoznamu 63 galilejských miest v dôležitých spisoch Izraelitov a nepochádzal by z provincie Galilea, ktorá bola pokladaná za kultúrne najzaostalejšiu provinciu a Galilejčania boli považovaní za primitívov, o ktorých sa rozprávali vtipy. Aj preto sa vtedy o Ježišovi pochybovalo: „Vari z Galiley príde Kristus?“ Ak by som si zamiloval svoj život, nevybral by som si nič z toho, čo si vybral Boh. Teraz sa Ježiš rozpráva z Grékmi a akoby ihneď zabudol na to, že bol pred chvíľou najslávnejším mužom Izraela a hovorí im o tom, že až teraz musí byť oslávený. Voľbou Jeho cesty k sláve bol však kríž. To všetko si vybral ten, ktorý si mohol vybrať všetko. Lebo miloval svojho Otca a nás viac, ako svoj život. Boh si vždy vybral to najhoršie, najťažšie, najposlednejšie a najmenej vážené. To ma motivuje k tomu, aby som neprežil tento život v sebeckej túžbe po jeho pôžitkoch, ale aby som svoj život stratil pre Boha, ktorý mi sľúbil, že tým získam oveľa viac. Už tu na zemi, ale potom vo večnosti to, čo ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do srdca nevstúpilo.