Slovak Czech English German Polish

Piatok, 10. marca 2006

Pozrite teraz, že ja, len ja som, a nieto Boha okrem mňa. Ak by ste sa opýtali psychológov na najťažšie situácie v živote ľudí, tak by na druhé miesto dali rozvod. Viete, čo by bolo na prvom? Smrť najbližšieho človeka. Tí z vás, ktorí ste to zažili, mi určite dáte za pravdu. Vždy to bolí, keď niekto blízky zomiera. A bolí to aj vtedy, keď zomiera naše staré ja (Rím 6,3-4). Veď čo je nám ľuďom tak blízke, ako práve milovanie seba samého?! Tento druh (seba)lásky je ľudským pokolením najviac pestovaný druh lásky. Pán Ježiš stál pred najťažšou úlohou svojho života. Práve musel zomrieť svojej túžbe, zachrániť svoj život, svoje bezpečie. Jeho duša bola veľmi rozrušená a z najvnútornejšieho vnútra sa mu do mysle a úst tlačila jediná veta, s ktorou už možno zápasil niekoľko dní: „Otče zbav ma tejto hodiny!“ Jeho odpoveďou na milovanie seba, bolo zvolanie, ktoré sa mu zo srdca dralo veľmi ťažko: „Otče osláv svoje meno!“ Často nám bude trhať srdce a často z toho budeme aj smutní, ak budeme musieť zabudnúť na svoje dobro v prospech svojho partnera, priateľov... Veď vtedy niekto zomiera - naše sebecké ja, a to bolí. Ak to dokážeme, ovocie nášho rozhodnutia prinesie život. Život nie len nám, ale aj tým okolo nás. Buďme odvážni a nie zbabelci! Nebuďme ľuďmi, ktorí by chceli veci lacno a bez sebazaprenia! Nech je nám Pán Ježiš príkladom, že najkrajšie hodnoty sa rodia najťažšou prácou! Prácou na sebe.