Slovak Czech English German Polish

Sobota, 11. marca 2006

Zachovaj moje prikázania a budeš žiť, i moje naučenie sťa zrenicu svojho oka! Spomínam si na situáciu, keď nám sprievodca vo Važeckej jaskyni zhasol svetlo. Chcel nám ukázať, ako to bolo v dobách, keď bola táto jaskyňa domovom medveďov. Prekvapilo ma, ako sa tu tieto veľké stvorenia pohybovali v úplnej tme a predsa vedeli, kam majú ísť. Jedným z vysvetlení je pravdepodobne to, že na chodenie v tme mali vyvinuté zmysly. Niečo podobné sa stalo ľudskému pokoleniu. Ktosi nám zhasol svetlo života. Duchovné svetlo. My, žiaľ, nemáme vyvinuté zmysly na kráčanie v duchovnej temnote. Preto tápame a blúdime. Pán Ježiš to Grékom povedal ináč, ale znamenalo to to isté: „Lebo, kto chodí v tme, nevie kam ide.“ Jednoducho, nevieme kráčať po ceste, ktorá vedie do neba, bez svetla zhora. Bez toho svetla, ktorým je Ježiš Kristus. Aj v dnešný deň potrebujeme chvíľu, v ktorej by sme poprosili Boha o vedenie, o svetlo do našich rozhodnutí, vzťahov. Aj v dnešný deň potrebujeme, aby nám Jeho Slovo zasvietilo na naše cesty a chodníky. Ak to nebudeme robiť, stratíme smer a cestu a dopadneme tak, ako väčšina ľudí, ktorí nevedia odpovedať na to, kam idú. Lebo, kto chodí v tme, nevie kam ide, ale dokiaľ máme svetlo, verme v svetlo, aby sme boli synovia svetla. Nie tmy. Neostávajme v tmavej jaskyni nevery a hriechu.