Slovak Czech English German Polish

Piatok, 17. marca 2006

Lebo nie navždy bude zabudnutý chudobný, a nádej biednych naveky nezhynie. Aké je to dobré, že smieme mať osobné spoločenstvo so vzkrieseným Pánom Ježišom Kristom. Nemusíme byť len chladnými vykonávateľmi nejakých náboženských obradov. Smieme mať blízky, osobný vzťah s naším nebeským Pánom podobne, ako ho mali dvanásti učeníci. Pravda, my dnes nemáme možnosť sedieť dennodenne za jedným stolom s Pánom Ježišom a načúvať Jeho rečiam. Stretáme sa s Ním však pri prijímaní Večere Pánovej a počúvaní a čítaní Jeho Slova. Je to Ježišovo Slovo – viditeľné i počuteľné, ktoré nám z lásky na zemi zanechal. Jeho Svätý Duch aj dnes mocne pôsobí a koná službu nám, ľuďom. Skrze Ježišovo Slovo vzbudzuje v našich srdciach zachraňujúcu vieru aj túžbu po bratsko-sesterskom spoločenstve. Skupinka dvanástich učeníkov, zhromaždená v ten výnimočný večer, nebola ideálna, bezchybná. Učeníci mali svoje chyby. Našiel sa medzi nimi aj zradca. No tvorili jedno spoločenstvo. Spájal ich Pán Ježiš Kristus. Tak aj dnes naše cirkevné zbory a rôzne skupinky v rámci nich nie sú vždy oázami dokonalej súhry, lásky a pokoja. Niekedy sa tam nájde aj zradca. Napriek tomu, buďme vďační Pánovi Bohu, že nie sme so svojou vierou sami! Máme na blízku ľudí podobne zmýšľajúcich, možno podobne pokúšaných, podobne pochybujúcich, podobne zápasiacich. Usilujme sa vnášať medzi našich bratov a sestry to, čo je Božie! Buďme pre nich zdrojom potešenia a povzbudenia! Čím začneš ešte tento týždeň? Amen.