Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 20. marca 2006

Slepých povediem nepoznanou cestou, kráčať im dám chodníkmi, ktoré nepoznajú. Známy filozof a teológ Kierkegard povedal: „Rozdiel medzi divadlom a cirkvou je v nasledovaní.“ Cirkev bez nasledovania svojho Pána sa čoraz viac stáva divadlom a kresťan hercom. Pripravíme si javisko, kostýmy, herci si nacvičia pohyby a v nedeľu doobeda hráme. Pričom nejde o nič moc, iba o kultúrny zážitok. Potom sa rozídeme a žijeme „nedotknutí“ Slovom. Skutočné kresťanstvo však začína až vtedy, keď sa nás SLOVO dotkne a zmení naše zmýšľanie. Keď začneme byť úprimnejší, pravdivejší, ochotnejší, láskavejší. Prečo Peter nemohol nasledovať teraz, ale až potom? Musel spoznať seba vo chvíli zapierania. Musel vidieť, ako sa jeho Pán dobrovoľne vydal do rúk ľuďom. Musel Ho vidieť na kríži. Musel porozumieť, že Ježišova cesta je iná, ako cesty tohto sveta. Že nejde o odvahu k boju, ale k službe lásky. Nejde o pozabíjanie nepriateľov, ale o ich záchranu, ide o to, urobiť si z nich priateľov. Ide o odvahu k poníženiu. Toto spoznal Peter práve vo chvíli, keď nad sebou horko zaplakal. Až potom mohol ísť za svojím Pánom. Odvaha k nasledovaniu je odvahou k službe lásky v tomto svete, ktorý ide úplne inou cestou. Tú získaš až vtedy, keď spoznáš v pokání seba a Ježišovu zachraňujúcu moc. Skúsme prestať „hrať“ a začnime naozaj nasledovať Ježiša.