Slovak Czech English German Polish

Piatok, 24. marca 2006

K Tebe sa utiekam, ó Hospodine, môj Bože: zachráň ma pred všetkými mojimi prenasledovateľmi a vytrhni ma. Možno aj nás zaujíma to, čo Judáša (nie toho Iškariotského): Prečo nám a nie svetu? A z tejto otázky vzniká ďalšia: Kto sme my a kto svet? Kde je hranica medzi cirkvou a svetom? Sú cirkev tí, ktorí sú členmi cirkvi? Ktorí sú zapísaní v matrikách? Alebo tí, ktorí chodia do kostola? Alebo tí, ktorí aj doma čítajú a študujú Písmo? Alebo tí, ktorí sú obrátení, znovuzrodení...? Ktorí? Pán Ježiš zjednodušil hranicu: „Ak ma niekto miluje!“ Láska k Ježišovi, láska k Otcovi nebeskému (nie k cirkvi) je skutočnou hranicou medzi cirkvou a svetom. Z nej potom vyrastá všetko ostatné: aj zbožnosť, aj praktický život. „Kto ma miluje, bude zachovávať moje Slovo!“ Tá hranica potom ide všelijako, cik-cakovito, aj krížom aj naprieč... Jedni hovoria, že sú kresťania a pritom už nie sú kresťanmi, iní hovoria, že sú kresťania a ešte nimi nie sú, ba sú aj takí, ktorí hovoria, že nie sú kresťania a predsa sa už nimi stávajú... Preto hlavná úloha cirkvi (úplne všetkých) je vlastne len jedna: privádzať ľudí k Ježišovi a s Ním k Otcovi nebeskému. Všetka činnosť má byť zameraná na tento jediný bod. To je zmysel, to je jediné oprávnenie existencie cirkvi vo svete: učiť ľudí láske k Ježišovi. To ostatné sa poddá. Cirkev má v tom jedinečnú pomoc: Radca, Duch Svätý je Ten, ktorý v cirkvi povoláva, zhromažďuje, osvecuje, posväcuje a v pravej, živej viere zachováva. Preskúšajme si svoju lásku nie k cirkvi, ale k Ježišovi a Otcovi nebeskému. Ježiš určite aj dnes preskúša tvoju lásku.