Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 26. marca 2006

Preto mu dám podiel s veľkými a s mocnými sa bude deliť o korisť, pretože obetoval svoj život na smrť. Ktorá cirkev je ta pravá? V ktorej sa zvestuje čisté evanjelium? Domnievame sa, že určite v tej našej. O tých druhých sa vyjadrujeme pohŕdavo. Niektorých dokonca považujeme za modlárov. Hovoríme, že ich bohoslužba je povrchná, formálna, len naoko. Sme citliví na svoj spôsob bohoslužby. Nemáme radi, ak sa niečo mení. Starší sú nespokojní, ak mladí príliš menia zaužívané spôsoby. Niektorí zdôrazňujú tradíciu, uznávajú iba piesne zo Spevníka. Iní by zas radi videli v kostole gitary a bubny a moderné pesničky. Niektorí dokonca v kostole tlieskajú, ba aj vyskakujú. Je to naozaj zlé. Zdá sa, že apoštol Pavol takéto starosti nemal. Pre neho bolo dôležité iba jedno: Nech sa len Kristus zvestuje. Liturgia, obrady, vonkajšia forma má síce svoj význam, ale nie je najdôležitejšia. Je možné ju meniť podľa podmienok, okolností, doby. Je len jedno, čo nemožno meniť, čo musí zostať stále rovnaké: Ježiš Kristus. Jedine On je základnou identitou kresťanskej aj kresťansko–evanjelickej liturgie a zvestovania. Dnes je rýchla doba. Mnohé veci sa menia. Netrápme sa priveľmi, ak sa zmenia aj niektoré spôsoby zvestovania. Ak v chráme na bohoslužbách to bude trochu ináč, ako sme zvyknutí. Možno veselšie, či hlučnejšie. Dokonca ani vtedy sa nemusíme priveľmi trápiť, ak sa nám bohoslužby zdajú príliš formálne. Len nech sa Kristus zvestuje. Len nech je uprostred nás On a Jeho Slovo. O to jedno dbajme aj v dnešnú nedeľu.