Slovak Czech English German Polish

Utorok, 04. apríla 2006

Prijmem vás za svoj ľud, budem vám Bohom. Často sa modlíme veľmi sebecky a ani o tom nejako zvlášť nepremýšľame. Modlíme sa, aby sa nám darilo v práci, vo firme, v podnikaní, neuvedomujúc si, že možno aj u našej konkurencie sa niekto modlí za pravý opak. Modlíme sa, aby to naše futbalové družstvo dnes vyhralo, nemysliac na druhú stranu, kde taktiež prehra pôsobí stratu a veľkú bolesť. Vo vojnových konfliktoch sa ľudia modlia za víťazstvo. Američania sa modlia za víťazstvo Izraela nad Palestínou, zatiaľ čo kresťania v Palestíne sa modlia za pokoj a mier. V Írsku sa modlia aj katolíci a protestanti za porážku svojho nepriateľa a pritom iní kresťania sa modlia skôr za zmierenie. Aké neraz dokážu byť aj naše modlitby nebezpečné. Je vôbec možné, aby každú našu modlitbu Pán Boh vyslyšal? Možno sa nám to bude zdať čudné, ale človek potrebuje aj nevypočuté modlitby. Takto nás Otec nebeský chráni pred sebou samými, chráni nás pred našim ľudským egoizmom. Ak by Boh vypočul každú našu modlitbu, začali by sme zneužívať svoju moc. Používali by sme modlitbu na to, aby sme menili svet na svoj obraz a nie na obraz Boží. Moc v rukách človeka bez lásky vytvára peklo na zemi. Ako rozmaznané deti, s príliš veľa hračkami a príliš veľa peniazmi by sme chceli stále viac. Nevypočutá modlitba nás teda chráni, prehlbuje a premieňa nás, pomáha nám pochopiť a pozrieť sa na svet, blížnych a na seba samých Božími očami. K tomu je potrebná veľká pokora a pevná viera. Bez viery sa aj nám môže stať, že sa v živote rozpŕchneme ako učeníci, zatrpknutí a nechápajúci Boží plán s nami ľuďmi. Keď aj dnes budeme skladať ruky k modlitbe, premýšľajme, za čo prosíme.