Slovak Czech English German Polish

Streda, 05. apríla 2006

Vedzte, že... Boh učinil nás, Jeho sme, Jeho ľud, ovce Jeho pastvy. V dnešnej dobe média hýbu svetom. Niekedy z večera do rána dokážu vytvoriť z neznámeho človeka, postavu, ktorej sa iní dokážu klaňať, obdivovať ju a napodobňovať. Takto sa človek stáva slávnym. Čím viac ľudí ju pozná, tým viac stúpa nielen sláva, ale aj kredit danej osobnosti. Koľkokrát si možno povzdychneme: „Slávnym ľuďom, tým sa žije!“ Nemajú existenčné problémy, sú známi, všade, kam prídu majú dvere otvorené. Pán Ježiš hovorí v dnešnom texte tiež o sláve a oslávení, a predsa cítime, že táto sláva nemá nič spoločné s tou mediálnou. V akom slova zmysle prosil Ježiš svojho Otca, aby ho oslávil? Tá mediálna sláva dnešných osobností vynáša človeka na vrchol, z ktorého, ak mu sláva stúpne do hlavy, zvykne sa pozerať na ľudí z výšky, čo ho môže priviesť k pýche a namyslenosti. Takýmto spôsobom vzniká odcudzenie nielen medzi ľuďmi, ale aj vo vzťahu k Bohu. Pán Ježiš prišiel na svet, aby tiež vystúpil na piedestál ľudských zlyhaní, pichľavej pýchy, odcudzenosti, na golgotský kríž, lebo v obeti za nás hriešnych vidí svoju slávu a slávu nebeského Otca. Aký to priepastný rozdiel! Jeden druh slávy privádza človeka k namyslenosti a odcudzenosti kvôli ľudskej pýche, ten druhý nás privádza k obetavému životu, v ktorom sa oslavuje Boh. Ježiš kráča cestou potupy a zavrhnutia a len málo ľudí dokáže vidieť, že je to vlastne cesta oslavy lásky Nebeského Otca. Teda oslava Božieho mena, to nie je len niečo povrchné a plytké, práve naopak, cesta slávy vedie cez obeť, službu a pomoc, tak ako Kristus dal príklad nám. Nemôžem ústami oslavovať Božie meno a pritom nevidieť núdzu a potrebu svojho blížneho. Po akej sláve túžime v srdci my? Po mediálnej, ktorá neraz zhasne skôr než padajúca hviezda, alebo po sláve, ktorá vedie do večného života, ale cez službu a obete?