Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 06. apríla 2006

Ó, zošli svoje svetlo a svoju pravdu! Ony nech ma vedú... ku Tvojim príbytkom. Premýšľali ste už niekedy nad tým, čo všetko by ste spomenuli vo svojej poslednej modlitbe na tomto svete? Bolo by veľmi zaujímavé urobiť takúto anketu v cirkvi, kde by sme sa mohli dozvedieť rôznorodosť ľudských priorít. Výsledky by boli určite vzácne, lebo pred smrťou sa už nevedú žiadne pobožné frázy, tam sa zrkadlí ľudské srdce také, aké je v skutočnosti. Pán Ježiš vo svojej poslednej modlitbe prosí za svojich učeníkov. Jeho modlitba je zrkadlom Jeho srdca, naplneného láskou. Dielo, pre ktoré bol poslaný do sveta medzi nás ľudí sa blížilo ku svojmu koncu. Poznanie o Nebeskom Otcovi, o jeho srdci odovzdal učeníkom a teraz prosí Otca, aby ich zachoval v tomto poznaní. „Zachovať Slovo“ znamená nielen niečo počuť a nechať si to pre seba, ale to Slovo odovzdať aj ďalej. „Zachovať“ znamená aj žiť daným Slovom, aby tam, kde sú ľudia neprístupní počúvať, mohli vidieť, ako to Slovo dokáže robiť zázraky. „Zachovávať“ znamená aj strážiť si zverený poklad tak, aby som tento poklad nestratil za žiadnych okolnosti života. Dnes môžeme premýšľať, ako túto Ježišovu prosbu napĺňame my. Zachovávame Jeho Slovo vo svojom živote, strážime si poznanie o Božej láske ako oko v hlave, sme tí, ktorí ho odovzdávajú aj ďalším generáciám? Alebo naopak zmietaní okolnosťami zapierame svoju učenícku príslušnosť? Pán Ježiš aj dnes prosí za nás, za naše zachovávanie Jeho Slova.