Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 09. apríla 2006

Hospodin vyslobodzuje uväznených. Hospodin Pán nám aj dnes ráno otvoril uši, aby sme počúvali ako učeníci. Dnes, na kvetnú nedeľu, stojíme v bránach veľkonočných sviatkov a vstupujeme do tichého týždňa. Dnešný text a dnešná nedeľa akoby mali dvojakú tvár. Na jednej strane pompézny vstup do Jeruzalema, ovácie ľudu, za sprievodu ktorých Pán Ježiš kráča do Jeruzalema, do mesta učených, kde v Ňom mnohí videli Mesiáša, ktorí prišiel, aby vytrhol ľud z rúk rímskych okupantov. A potom prichádza pašiový príbeh, kde ten istý jazyk kričí „Ukrižuj!“ O učeníkoch, ktorí boli plní nadšenia a uisťovali Ho, ako za Ním budú stáť, bude povedaná najsmutnejšia veta Nového zákona – vtedy Ho všetci opustili a utiekli. Ježiš zostáva sám, opustený všetkými blízkymi, na pleciach nesúci všetku biedu sveta. Znie to paradoxne, že všetci v Jeruzaleme jasajú, len Kristus stojaci pred bránami plače nad mestom učencov. Jedine On dovidí ďalej do budúcnosti, jedine On pozná vrtkavé ľudské srdce, ktoré v čase problémov razom odskočí. Čo bolo asi najviac zraňujúce, že tí ktorých občerstvoval živým Slovom, stoja teraz v zástupe a kričali „Ukrižuj!“ Kde stojíme dnes my? Stojíme v sebaistote našej viery ako učeníci, ktorí sa za malú chvíľu rozpŕchnu pri prvom probléme, alebo dokážeme roniť slzy pokánia, vidiac svoje vrtkavé srdce, podobne ako Kristus pri pohľade na Jeruzalem? A ako je to s našimi ušami, s našim duchovým sluchom? Dokážeme počuť v tom kričiacom dave hlas svojho Pána, ktorý sa k nám prihovára s láskou – „Odpúšťam Ti“? Ak áno, tak potom môžeme mať istotu, že aj v dnešné ráno Boh prebudil a otvoril naše uši, aby sme počúvali ako jeho učeníci.