Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 10. apríla 2006

Stále si staviam Hospodina pred seba. My, ľudia, sme obklopení nespočetným množstvom vecí. No napriek tomu, nie vždy spokojní a túžime vždy po nových a nových veciach. Mnohé veci dokonca hľadáme, či vyhľadávame a vynaložíme mnoho úsilia na ich vyhľadanie. Pretože ich považujeme za cenné. Za cenné totiž považujeme to, čo je výnimočné, zriedkavé. Myslím, že tomu dobre rozumiete. Ak získaš cennú vec, tak z toho máš radosť. Vyskakuješ a ukazuješ to na obdiv... Nuž a tak v tomto smere je Jánovo svedectvo pre mňa a možno i pre teba veľmi prekvapujúce. Aj tu sú totiž ľudia, ktorí Niekoho hľadajú. Je tam dokonca aj niekto, kto ich k Tomu hľadanému privádza. Tak sa stretávajú za potokom Kedron v záhrade zaujímaví ľudia. Je tam náboženská stráž vyslaná veľkňazmi a farizejmi, Judáš, Ježiš a učeníci... A potom je to prekvapujúce. Z Ježišových úst padne otázka: „Koho hľadáte?“ Odpoveď na ňu je jasná: „Ježiša Nazaretského“. Keď Ježiš povedal: „Ja som!“, Slovo hovorí, že ustúpili a padli na zem. – Žiadna radosť, žiadne šťastie, ale padli na zem. Čo myslíš, pred čím? Prečo, veď našli Toho, ktorého hľadali?! Mali sa tešiť a plesať... Zdá sa, že nie je jedno, prečo človek hľadá Ježiša. Hľadal si už Ježiša osobne? A prečo? A keď si Ho našiel, čo sa s tebou stalo? – Rozpovedal si to už niekomu?