Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 24. apríla 2006

Cudzinca neutláčaj, lebo vy sami poznáte duševné rozpoloženie cudzinca, veď ste boli cudzincami v Egypte. Tento text je bezpochyby vyhlásením cieľa kresťanského života. Zároveň je tiež usvedčením dnešnej praxe cirkvi. Je dnes cieľom služby cirkvi pozvať ľudí do spoločenstva vzťahov? Alebo je len úsilím o politický vplyv, ceremoniálnosť, či udržanie tradícií? Ján vo svojom texte hovorí o konečnom cieli práce cirkvi: pozývať a získavať ľudí do spoločenstva. Iste, niekto by mohol namietať, že spoločenstvo v kostole, na biblickej hodine je takýmto spoločenstvom. V gréčtine sa nachádza Slovo „koinos“, od ktorého je odvodené Slovo „koinónia“. „Koinos“ znamená spoločný, vzájomný, založený na duchovnom základe. „Konóniu“ mali medzi sebou prví kresťania. Prejavovala sa zdieľaním v celej škále potrieb. Mala podobu jednotnej, spolu žijúcej komunity, ktorá žila radostným a vďačným spôsobom života. Cieľom zvestovateľského úsilia je teda pozvanie človeka do „koinónie“ – spoločenstva medzi nami. Toto spoločenstvo sme však nezaložili my, ľudia. Jeho zakladateľom a tvorcom je Boh. On do nás i medzi nás vkladá ducha Božej „koinónie“. Spolu medzi sebou takto prežívame jednotu s Ním. Bill Hybels, pastor veľkého evangelikálneho zboru v Chicagu raz hovoril o svojej skúsenosti, ako sa raz prepadal od hanby, keď priviedol do zboru svojich kamarátov. Nudné nedeľné zhromaždenie ich zboru, hymnické starodávne piesne spievané v pomalom tempe, nezrozumiteľné, dlhé Slovo kazateľa a formálna atmosféra medzi účastníkmi bohoslužby spôsobili odmietavú reakciu jeho priateľov. Tam, kde chýba atmosféra „koinónie“, tam je pochované akékoľvek evanjelizačné úsilie a snaha zdieľať sa s ľuďmi o evanjeliu. „Koinónia“ je dôkazom pravosti spoločenstva. Ak tam nie je, ľudia zvonka to rýchlo spoznajú. Naše zbory potrebujú zažiť túto skúsenosť. Modlime sa za svoj podiel na „koinónii“. Čo môžeš pre zmenu urobiť TY?