Slovak Czech English German Polish

Utorok, 25. apríla 2006

Rozpomeň sa na dávne časy, uvažuj o rokoch starých pokolení, spytuj sa svojho otca, a oznámi ti, svojich starcov, a povedie ťa! Za veľký dar Boží, ktorý mi Pán dal ako zbraň v boji proti mojej rafinovanej ješitnosti je SLOVO. Okrem liečivých, upokojujúcich a posiľňujúcich účinkov robí aj inú úlohu – kritizuje ma! Ó, nie, ako to nemám rád, keď ma niekto kritizuje. Vôbec, to Slovo kritika je tak odporné, nabité negatívnou energiou! Podľa niektorých veriacich, by mal byť kresťanský život prostý akejkoľvek kritiky. Vraj potrebujeme iba láskavé povzbudzovanie a podporu. Myslíme si, že čím viac žijeme ako kresťania, tým menej sa stávame kritizovateľnými. Opak je však pravdou. Naše vedomie hriešnosti a nedokonalosti by malo rásť priamoúmerne s naším duchovným vekom. Nie sme budhisti. Neveríme predsa v sebazdokonaľovanie. Veríme v smrť s Kristom a v zmŕtvychvstanie s Ním. Apoštol Pavol sa na začiatku svojho apoštolátu zaradil ako „najmenší z apoštolov“. (1Kor 15,9). Niekto by povedal, že to bola skromnosť začiatočníka, ktorý nemal celkom čisté ruky. Na konci svojho života však Pavol hovorí o sebe, že je: „Prvý z hriešnikov!“ (1Tim 1,15). Čo sa to stalo s jeho duchovným sebavedomím? Vyvíjal sa vôbec dobre? Kritika spôsobuje nepríjemné a často zničujúce pocity, ale má úžasne povzbudzujúci účinok. Pomáha k zmene. Nefunguje to však automaticky. Ako automat však funguje náš sebaklam: ja som nezhrešil, ja som neurobil nič zlé, ja som to myslel dobre... Boh nás však nenecháva v tomto príjemnom omyle. Kritizuje nás: nerobte zo mňa klamára, ak sa niekto potrebuje vytrvalo meniť – ste to VY! Nie toto nemáme radi. Veľmi radi používame mechanizmus zvaľovania viny na niekoho iného: to nie ja, to Eva ma nahovorila, to nie ja, to Had ma zviedol! Tu však nemôžem povedať: to nie ja sa mýlim, ale Boh! Sebaklam je tma v nás! Sme touto tmou naplnení od samého začiatku. Koľko námahy stojí Kráľa svetla, aby do nás to svetlo dostal?! Veľmi záleží na našom otvorení sa Jeho kritike. Boh nás miluje aj napriek tomu, že vidí náš biedny vnútorný obraz. Škriepiť sa s Ním o tom, ako sme to mysleli, je nezmysel rovnako, ako usilovať sa o svoj lepší obraz v očiach ľudí. Vedomie nedokonalosti a duchovnej chudoby sa prejavuje pokorou. A pokora sú tie najlepšie šaty, aké si môže každý z nás denne obliecť!