Slovak Czech English German Polish

Utorok, 09. mája 2006

Ak im predpíšem množstvo príkazov, len za cudzie ich pokladajú. Vieru v - za nás - ukrižovaného Ježiša dnes mnohí chápu ako bižutériu: čosi, čo môžeme mať, ale nepotrebujeme to nevyhnutne. Takéto ponímanie robí z nevery naoko neškodnú záležitosť. Biblia ju však vidí inak. Podľa nej je nevera životu nebezpečná (por. J 3,18b; Žid 11,6a). Keďže sa Ježiš predstavil ako život (J 14,6; 11,25), potom každý, kto Mu nedôveruje, odmieta Ho, odchádza od života - môže dôjsť iba k smrti. Práve tak, ako rybu, ktorá opustí vodu, očakáva len záhuba. Nevera opúšťaním Toho, v ktorom je život (J 1,4), preto nie je neškodná. Ignorovať Boha, či robiť z Neho klamára, má smrteľné dôsledky. Veď hranicu medzi (večným) životom a (večnou) smrťou určuje práve to, či berieme Krista, Jeho obeť za naše hriechy, vážne. Či staviame svoj život na tom, čo Boh hovorí a koná v náš prospech alebo si s tým „nezaťažujeme“ hlavu. Na svedectvo ľudskej lásky reagujeme kladne: Dievčina, ktorej mládenec nosieva kvety, nepotrebuje dôkaz, že nádherné kytice sú svedectvom jeho lásky. Svedectvo o Ježišovej smrti i o blahu, ktoré nám z nej prichádza prostredníctvom vody krstu a Večere Pánovej, je pozvaním uveriť v Syna Božieho, mať večný život. Ak ho nezačneme žiť už tu, nebudeme ho prežívať ani na onom svete. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života. – Tým nás Biblia nezastrašuje, no jasne - s „odkrytými kartami“ - hovorí, že od nášho vzťahu k Ježišovi Kristovi závisí, či kvalitou našej večnosti bude život alebo zatratenie. Boh nás pozýva k životu.