Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 14. mája 2006

Nech sa mi chváli duša Hospodinom, nech čujú pokorní a zaradujú sa! Svet je plný väzení. Zďaleka nimi nie sú iba objekty so zamrežovanými oknami a múrmi s ostnatým drôtom. Väzením sa stane i pekne zariadený byt, v ktorom sa manželia len hádajú. Je ním tiež dobre ohodnotené zamestnanie, kde však platí zákon ostrých lakťov. Môže ním byť aj nemocničná izba, kde pacientom v ich bolestiach víria hlavou myšlienky opustenosti, beznádeje a zúfalstva. Najlepším liekom na väzenie ubolených duší však nie je nostalgické spomínanie na zašlé časy - na minulosť, ani pohľad do neistej budúcnosti, v ktorom sa lacno utešujeme: bude lepšie. Liekom pre tých, ktorí sú väznení rozličnými okolnosťami súčasného sveta, je chválospev. – Orientácia hore – na Ježiša Krista, ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi. Kto sa vo svojich väzeniach odváži orientovať hore, prijme posilnenie a oslobodenie priamo od vzkrieseného Pána. Pozvanie k pohľadu hore - k viere, je nám výzvou, aby sme konali podľa biblickej odpovede na - azda - najdôležitejšiu otázku ľudského života: „Čo mám robiť, aby som bol spasený?“ – Veriť v Pána Ježiša Krista. Konrad Eissler napísal, že viera je ako vták, ktorý už spieva, aj keď noc sa ešte neskončila. Kto sa odváži dôverovať Ježišovi Kristovi, ten smie zažívať, že niet takých situácií, ktoré by Pán nemal pod kontrolou, v ktorých by nevládol. - On, pre ktorého ani hrob nebol väzením, a ktorý túto perspektívu prisľúbil každému, kto sa v živote orientuje podľa Neho (J 11,25-26)!